Dnes mi Peter Kmec ponúkol svoju demisiu a ja som ju prijal. Aj keď sa mi neprijímala ľahko, považoval som to za svoju povinnosť a za správnu vec. Verejný záujem musí byť nadradený funkciám. Dohodli sme sa, že verejnosť budeme informovať nasledujúci deň.

Chcem zároveň zdôrazniť, že prevziať osobnú zodpovednosť už pri samotnom vzniku pochybností si vyžaduje charakter a zaslúži si rešpekt. Takýto krok nebýva v našej politike častý. No Peter Kmec ho urobil.

HLAS konal bez potreby verejného gesta pána premiéra, ktoré verím nesúviselo s udalosťami v Poprade. O demisii bolo rozhodnuté. Rovnaký prístup považujeme za normu a predpokladáme, že ho uplatnia všetci členovia vlády vrátane ministrov premiéra.

Povedali sme, že budeme iní ako tí pred nami a demisia Petra Kmeca je konkrétny dôkaz, že sa svojho prísľubu verejnosti držíme. Politická kultúra nestojí na veľkých slovách, ale na činoch. A na rozdiel od opozície, ktorá o politickej kultúre len kvetnato rozpráva, my ideme príkladom.

Peter je skúsený diplomat a čestný človek, ktorý si počas celej kariéry zakladal na slušnosti a korektnosti. Jeho rozhodnutie odísť je signál verejnosti, že HLAS dokáže urobiť aj kroky, ktorým sa iní vyhýbajú. Svojím odchodom nepriznáva vinu, ale prejavuje úctu voči občanom Slovenska.

Ako som včera avizoval, dal som pokyn na okamžité pozastavenie výziev a na spustenie dôkladného auditu celého procesu. Kým nebudú všetky okolnosti vysvetlené a overené, nebude sa pokračovať v žiadnych ďalších krokoch. Ochrana verejných zdrojov musí byť prioritou.

Tohto prístupu sa budeme držať aj naďalej a rovnaký štandard budeme očakávať aj od ostatných. Dôvera občanov je základom fungovania štátu a je našou povinnosťou ju každým rozhodnutím posilňovať.

NESÚHLAS NIE JE DÔVODOM PRESTAŤ POČÚVAŤ

V poslednom období sledujeme situácie, kedy sa mladí ľudia pri vyjadrení nesúhlasu radšej postavia a odídu, ako by zostali diskutovať. A hoci má každý právo na svoj názor, zdá sa, že zabúdame na hodnoty, ktoré sú základom slušnej spoločnosti – dialóg, rešpekt a vzájomné počúvanie.

Nežná revolúcia zo 17. novembra 1989 nám priniesla slobodu slova a možnosť otvorene sa rozprávať. Slobodu, ktorá nemá stáť na urážkach či odmietaní komunikácie. Sloboda znamená aj zodpovednosť – zostať, argumentovať a usilovať sa o pochopenie.

Dnes sa zo spoločnosti vytráca obyčajná slušnosť. Menej si vážime autority a starších, no zároveň málo počúvame mladých. Namiesto rešpektu prichádza konflikt. Mladí majú energiu a chuť meniť svet, čo je obrovská hodnota – ale táto sila má byť sprevádzaná úctou. Rovnako aj starší by mali mladým dať priestor a vnímať ich hlas nie ako hrozbu, ale ako príspevok k spoločnej budúcnosti.

Rešpekt musí byť obojstranný. Nie je správne odísť len preto, že sa nám niečo nepáči. Predstavme si školu či pracovisko, kde by každý jednoducho odišiel vždy, keď počuje cudziu myšlienku alebo iný názor. Takto nič nesformujeme, nič nevybudujeme, nič sa nenaučíme.

Ak chceme posúvať Slovensko vpred, musíme sa rozprávať. Najmä vtedy, keď nesúhlasíme. Budúcnosť vytvoríme iba spolu – mladí, starší, všetci, ktorí chceme žiť v krajine, kde sa ľudia rešpektujú, nie nenávidia. Nevznikne tým, že sa otočíme chrbtom, ale tým, že zostaneme a hľadáme spoločnú reč.

OCHRANCOVIA ČURILLOVCOV MA NEZASTAVIA

Obvinení čurillovci nie sú hrdinovia a nikdy nimi nebudú. A už vôbec nie sú symbolom odvahy. Odvaha nie je o tom, že sa niekto vyhráža kolegyni podpálením auta alebo sa vysmieva spravodlivosti. Zároveň nie je normálne, že aktivistické médiá a opoziční politici sa snažia verejnosť presvedčiť o opaku, že títo ľudia majú byť vzorom.

Ak som na začiatku roka napísal, že zločinci sa stali hrdinami, stojím si za tým aj dnes. Čurillovci na mňa za to podali žalobu a sudca rozhodol v ich prospech. Urobil tak bez môjho vypočutia a bez dokazovania. Nespochybňujem nezávislosť súdov, ale takýto postup považujem za neakceptovateľný a nebudem sa tváriť, že je to v poriadku. Urobím všetko, čo mi zákon umožňuje, aby som toto pochybné rozhodnutie sudcu zvrátil.